Svet spotrebúva viac, než Zem vytvorí

Svet spotrebúva ročne o približne 20 percent viac prírodných zdrojov, než je planéta schopná vyprodukovať, konštatoval vo štvrtok Svetový fond na ochranu prírody. Vo Švajčiarsku sídliaca organizácia v tejto súvislosti vyzvala vlády, aby urýchlene začali prijímať opatrenia na obnovenie ekologickej rovnováhy.

„Zvyšujeme si ekologický dlh, ktorý nebudeme schopní splatiť,“ uviedol generálny riaditeľ fondu Claude Martin.

Vo svojej správe s názvom Living Planet Report 2004, ktorá vychádza každý rok a táto je už piatou tohto druhu v poradí, Svetový fond uviedol, že v rokoch 1970 až 2000 sa populácie morských a suchozemských druhov znížili o 30 percent. Populácie sladkovodných druhov sa zredukovali až o 50 percent. „Je to priamy dôsledok zvyšovania dopytu človeka po potrave, vláknach, energii a vode. Ľudia spotrebujú o 20 percent prírodných zdrojov viac, než planéta dokáže vyprodukovať,“ konštatoval fond.

Množstvo úrodnej pôdy, ako uviedla organizácia, predstavuje v priemere na uživenie jedného človeka v súčasnosti 2,2 hektára. Zem však dokáže poskytnúť iba 1,8 hektára na obyvateľa. Najrýchlejšie rastúcou zložkou spotreby je spotreba energie, ktorá sa v období rokov 1961 až 2001 zvýšila o 700 percent. Mimoriadne rýchlym tempom spotrebúvajú prírodné zdroje Severoameričania, ktorých ekologická spotreba je dvakrát väčšia než spotreba u Európanov a sedemkrát väčšia než u obyvateľov Ázie a Afriky.

Z ukážky č.1 zistite, kto má prijať opatrenia na obnovenie ekologickej rovnováhy

V ktorom roku vyšla prvá správa s názvom Living Planet Report?

Z ukážky č. 1 zistite, na ktorom svetadiele majú obyvatelia najväčiu ekologickú spotrebu:

Zistite, v ktorom živočíšnom druhu došlo k zníženiu populácie o 30 percent:

Určte jazykový štýl ukážky č. 1:

Určte, v ktorej z možností sú všetky číslovky správne napísané:

Určte, ktorá z uvedených viet je jednoduché súvetie podraďovacie

Určte, v ktorej z možností sa všetky podstatné mená skloňujú podľa vzoru žena:

Z ukážky č. 1 zistite, ktorá z uvedených možností je uvádzacou vetou k priamej reči:

Ukážka č.2
Z rudných surovín sa získava železo, olovo, zinok, med a drahé kovy. Vyrábajú sa z nich predmety dennej potreby. Drahé kamene sa používajú nielen v klenotníctve, ale aj napr. v technike a palubných prístrojoch kozmických lodí.
Z nerudných surovín má veľký význam pre potravinársky a chemický priemysel ťažba kamennej soli. Stavebný materiál poskytujú horniny piesok, štrk, žula, čadič a iné.

Určte slohový postup v ukážke č. 2:

Určte slohový útvar ukážky č. 2:

Určte, v ktorej z možností sú všetky slová príslovky:

Určte, v ktorej z možností sú slovesá v tvare slovesného podstatného mena:

Určte prisudzovací sklad vo vete:
Do Zemplínskeho Hradišťa bociany zvyknú prilietať na Jozefa.

Určte vetu, v ktorej je správne vykanie:

Ukážka č. 3
Ján Smrek: Stromy (úryvok)
Príroda zákon je,
človek však neposlúcha,
preto je zmätok v ňom
a strom je sídlom ducha.

Určte rým básne:

Ktoré z tvrdení vyplýva z textu?

Určte, v ktorej z možností sa vo výslovnosti všetky slová spodobujú

Určte, v ktorej skupine slov sú správne napísané všetky zemepisné názvy

Ukážka č. 4
Štefan Žáry: Kotva a krídla (úryvok)
Skúste ma uväzniť-
vzopnem sa, dosť mám sily,
aj s klietkou vyletím
do voľnej modraviny.

Aký motív spracoval autor v úryvku?

V ktorom z nasledujúcich úryvkov je pravopisná chyba?

Ukážka č.5
Vlašské orechy sú výbornou pochúťkou, ale aj surovinou do šalátov, pomazánok, varených jedál či rôznych múčnikov. Napriek tomu dávame prednosť rôznym iným, najmä praženým a soleným orieškom, ktoré neprospievajú nášmu zdraviu. Naopak vlašské orechy sú bohatým zdrojom draslíka, magnézia, zinku, medi a selénu, pre obsah vitamínov skupiny B sa o nich hovorí, že sú „potravou pečene a mozgu". A vzhľadom na obsah nenasýtených mastných kyselín účinne chránia srdce.

Určte, ktoré slovo z ukážky č. 5 je nespisovné:

Určte, aký vetný člen je podčiarknuté slovné spojenie nenasýtených mastných kyselín z ukážky č. 5:

Určte, aký vetný člen je podčiarknuté slovné spojenie praženým a soleným orieškom z ukážky č. 5:

Určte, v ktorej z možností sú všetky slová utvorené skladaním:

Ukážka č.6
J. Satinský: Šľak ma ide trafiť zo ... spisovnej slovenčiny (úryvok)
Presnejšie: z hovorovej spisovnej slovenčiny. Väčšina z nás sa hovorovej spisovnej slovenčiny v súkromí, chvalabohu, držať nemusí. Každý hovorí, ako mu zobák narástol. Záhorák hovorí doma medzi svojimi záhorácky, Spišiak po spišsky, Zemplínčan po zemplínsky, Lipták po liptovsky, Oravec po oravsky, Gemerčan po gemersky - ach, tá sloboda, keď si človek nemusí ústa vykrivovať do spisovnej slovenčiny...
A tu som pri tom - prečo ma z toho ide trafiť šľak. Našinec sa v podstate musí do tej spisovnej slovenčiny naprogramovať: prehodiť nejaké klávesnice v mozgu, preložiť výhybku. Už - už chce povedať v škole: „Pany učitelko, já neska mosím po druhej hodzine vypannút na pohreb," ale v poslednej chvíli prehodí výhybku na rovnú koľaj spisovnej slovenčiny a vyhŕkne z neho: „Pani učiteľka, ja dnes musím po druhej hodine ísť na pohreb."
Už - už chce začať miestny hlásateľ na futbale hovoriť: „Alojz Bodegy nech še dostavi na peršu branu, bo ho tam čeka bardzo šumna ...", ale ubrzdí a povie do mikrofónu:„Žiadame Alojza Bodegyho, aby sa dostavil k prvej bráne ... atď."
Okrem profesionálnych hercov, hlásateľov, farárov a učiteľov musíme denne prepínať v mozgu z hovorovej do spisovnej a zo spisovnej do hovorovej reči ako dáki schizofrenici. Ja pochybujem, že to tak musia robiť aj Angličania či Francúzi... - Asi áno. Rozdiel je iba v tom, že ich spisovná hovorová reč je stará. Múdra. Ona sa za stáročia prispôsobila tej nespisovnej hovorovej reči a rozdiel medzi nimi je taký malý, že ani nestojí za reč. Uvedomte si, že naša spisovná hovorová reč ešte nemá ani 200 rokov! V roku 1843 na fare v Hlbokom sa dohodli starejší, že budeme všetci rozprávať liptovskou ľubozvučnou slovenčinou. Pre Liptákov to neznamenalo žiadnu zmenu - hovorili si ďalej, ako im zobák narástol. Ale čo my - ostatní? Odvtedy hovorilo spisovnou hovorovou liptovskou slovenčinou najmenej šesť generácií - možno my sme už siedma a ešte stále je medzi hovorovou a hovorovou spisovnou rečou poriadny rozdiel. Svedčí o tom aj to, že taký Záhorák s Vyhodňarom si ani neporozumie. Musia odísť do spisovnej reči. Predsa len je to dorozumievací prostriedok...

Ktorí slovenskí národovci sa v roku 1843 zaslúžili o uzákonenie spisovnej slovenčiny?

Na základe prečítaného textu vysvetlite myšlienku: Každý hovorí, ako mu zobák narástol.

Podčiarknuté slovné spojenie to nestojí za reč je:

Určte slohový útvar ukážky č. 6:

V ktorej z možností sú všetky slová spisovné?